Strečing - prečo, ako a kedy?

Druhy strečingu (najpoužívanejšie):

• Balistický strečing
• Dynamický strečing
• Statický strečing
• PNF

Balistický strečing

Tento druh strečingu je viac používaný v športe napr. atletike. Využíva hlavne odrazy a švihy, pri ktorých sa natiahnuté svaly správajú ako pružiny. V týchto svaloch sa aktivuje strečingový reflex. Pre bežnú populáciu ale môže znamenať skôr zranenie ako natiahnutie svalu. Využíva sa najmä v rozcvičení pred hlavnou časťou tréningu.

Dynamický strečing

Spolu so statickým strečingom najviac používaný spôsob naťahovania svalov.

S balistickým strečingom majú spoločné používanie dynamických pohybov na natiahnutie svalu, ale nepoužíva odrazy a pohupy resp. pohyb je viac kontrolovaný.

Dynamický strečing zlepšuje dynamickú flexibilitu a je vhodné ho zaradiť do rozcvičenia.

Cvičenie by sa malo vykonávať v sériách s počtom opakovaní 8-12 v závislosti od jednotlivca - ktoré svaly má tuhšie a aký typ tréningu ho čaká.

Statický strečing

Aktívny-statický strečing – často použivaný je pri rôznych druhoch jógy. Cvičiaci sa snaží natiahnuť sval pomocou aktivácie antagonistickej (protiľahlej) skupiny svalov a udržanie v natiahnutej polohe 10-15 sekúnd. Ďalší spôsob je, že sa do polôh dostaneme sami, kde strečujeme sval a držíme polohu až na okraj natiahnutia, pri čom sa sval pomaly predlžuje.

Pasívny-statický strečing - pomáha nám strečovať partner (tréner, fyzioterapeut) v uvoľnenej polohe pri ktorej je sval natiahntý, najčastejšie vidíme na konci tréningu.

Pre dlhodobý efekt by malo byť trvanie statickej polohy minimálne 1 minútu. Odporúča sa najmä po tréningu, ale mnoho autorov po silovom tréningu neodporúča statický strečing - hlavne na precvičované svalové partie z dôvodu mikrotraum (mikrotrhlín) svalových vlákien, ktoré vznikli počas tréningu. Môže tak prísť následne k zhoršenej regenerácii. Statický strečing sa neodporúča ani po tréningu, kde sa tréner alebo fyzioterapeut snaží pomocou cvičenia upraviť posturálne držanie tela (tu je skôr vítaný v rámci rozcvičenia).

PNF

Proprioreceptívna neuromuskulárna facilitácia patrí medzi najrýchlejšie a najefektívnejšie spôsoby zvyšovania flexibility. PNF bol pôvodne vyvinutý ako metóda rehabilitácie obetí mŕtvice. V skutočnosti nejde o typ strečingu, ale techniky, v ktorej sa kombinuje pasívny a izometrický strečing s cieľom dosiahnuť maximálnu statický flexibilitu. Pri PNF je skupina svalov najprv pasívne naťahovaná pomocou partnera. Následne cvičiaci vykoná izometrickú kontrakciu proti odporu niekoľko sekúnd (5-15), potom sval uvoľní na pár sekúnd a partner ihneď pokračuje v naťahovaní ďalej.

A ešte jedna rada, upozornenie na záver - Niekto nemusí svaly strečovať vôbec alebo by ani nemal ako napríklad hypermobilní ľudia (kvôli voľnosti väzov okolo kĺbov, kde môže pri dynamickom pohybe prísť k luxácii kĺbu).

Viac o hypermobilite sa môžete dočítať tu.